Aj Slovensko vie byť daňovým rajom!

„Nie je nič hrozivé na tom, aby si každý usporiadal svoje podnikanie tak, aby platil, čo najnižšie dane. Nikto totiž nie je povinný platiť štátu viac ako vyžaduje zákon. Požadovať v mene morálky zaplatiť viac daní je pokrytecké.“, uviedol v rozhodnutí Commissioner of Internal Revenue v. Newman (1947) jeden z najznámejších amerických sudcov Learned Hand.   

 

Myslím si, že Panama Papers alebo Paradise Papers spôsobili na Slovensku možno viac hystérie ako legitímneho hnevu (viac o tom možno v tomto mojom blogu Čo môže mať spoločné Paradise Papers s „eseročkou“ alebo živnosťou?). Mať totiž spoločnosť v zahraničí nie je samo o sebe vôbec trestné a dokonca ani nemorálne. Tých dôvodov na využívanie schránkovej firmy, iných ako daňových, je hneď niekoľko. Napríklad anonymita. Mám viacerých klientov, ktorí nechcú byť videní. Pri jednom klientovi zamestnanci požadovali hromadne vyššie mzdy len kvôli tomu, že videli jeho zisky a účtovnú hodnotu majetku na finstate.sk. Kedysi sa tiež anonymitou podnikatelia chránili pred mafiou. Niekto zasa môže chcieť prestížnejšiu adresu. Snaha dostať sa do krajiny s miernejšou reguláciou (napríklad pri založení venture capital fondu) býva tiež legitímnym dôvodom. 

A dokonca, ak by aj existoval iba daňový motív, nemusí to byť automaticky problém. Aj jedna známa slovenská IT firma sa teraz nedávno predávala cez zahraničnú schránkovú firmu vlastnenú slovenským majiteľom. Prečo si majiteľ založil schránkovú firmu? Predpokladám, že primárnym dôvodom bola snaha o vyhnutie sa dani zo zisku z predaja podielu v slovenskej firme, ktorá sa u nás stále platí. Platiť 25% daň a 14% zdravotný odvod pri EXITe je asi naozaj neprimerané. 

Traduje sa, že Richard Sulík si pred rokom 2004 vyhliadol Ivana Mikloša, vtedajšieho ministra financií, aby mu do rúk vložil svoju diplomovú prácu o rovnej dani. Ivan Mikloš ju údajne nezahodil a tá sa vraj stala námetom pre rozsiahlu daňovú reformu, ktorá zaviedla rovnú 19% daň. Okrem zníženia sadzby dane priniesla daňová reforma predovšetkým mnohé zjednodušenia. Zrušila množstvo výnimiek a odstránila viaceré zbytočné technikality. Dnes aj kvôli rôznym banálnostiam ako sú 13. a 14. platy má zákon o dani z príjmov 3 krát viac slov ako mal vďaka „Mikloš-Sulík reforme“. 

Na nedávnej konferencii o daňovej optimalizácii pre IT firmy som mal prednášku o možnostiach na optimalizáciu daní a odvodov, ktoré slovenské právo aj vďaka tomuto odklonu od daňovej jednoduchosti ponúka. Vedeli ste napríklad, že softvérová firma môže na Slovensku v niektorých prípadoch doslova neplatiť žiadne dane z príjmov z využívania softvéru? Od roku 2021 nebudú firmy s kvalifikovanou účasťou na inej slovenskej spoločnosti platiť daň z predaja podielov a akcií. To už nebude potrebné cestovať do Viedne a zakladať tam schránkovú firmu. 

Áno, aj Slovensko vie byť daňovým rajom. Pri tzv. patent boxe alebo superodpočte (ktoré môžu využívať aj IT firmy) býva častým problémom nevedomosť o možnostiach ich využitia. Aj preto možno softvérové firmy o vývoji svojich počítačových programov neúčtujú správne. Tým sa zbytočne diskvalifikujú pred využitím tejto výhody. A to nie je len o účtovaní, ale aj o nastavení právnych a obchodných vzťahov so svojimi zákazníkmi, či zamestnancami alebo kontraktormi (osoby pracujúce pre firmu prostredníctvom živnosti alebo s.r.o.). Nedávno sa mi stalo, že klient vďaka našim odporúčaniam otváral u svojho účtovníka spätne dva finančné roky. Absolútne legálne a legitímne ušetril desaťtisíce eur bez vysokých transakčných nákladov (napríklad na administratívu s tým spojenú).

 

 

Viaceré inštitúty, ktorých nastavenie vie priniesť významnú daňovú úsporu vedia využiť aj spoločnosti, ktorých primárnym zameraním nie je IT. Keďže sú slovenské daňové a odvodové zákony členité (t.j. obsahujú príliš veľa slov, čo vedie k ich nesúrodosti), úmyselne aj neúmyselne poskytujú množstvo spôsobov ako nielen IT firmy dokážu platiť na daniach a odvodoch menej. 

Je treba si uvedomiť, že hlavne (nielen) IT biznis sa neobmedzuje na územie jednej krajiny. Zahraniční klienti vytvárajú pre slovenské firmy nový priestor a otázky na efektívnejšie zdanenie. Môžem si založiť firmu v Singapure alebo v Hongkongu? Koľko to bude stáť a koľko prípadne ušetrím? Áno, tieto možnosti pri IT firmách existujú a vedia byť nesmierne efektívne. Veď len napríklad v Litve je dnes zdanenie príjmov zo softvéru na úrovni 5%. Hongkong ako aj Spojené arabské emiráty nezdaňujú vôbec nič a nie sú nevyhnutne vnímané negatívne. Štandardne však akákoľvek inštitucionalizácia podnikania v zahraničí prináša najmä kvôli bankám alebo iným platobným inštitúciám administratívne úskalia. A aj preto nie je pri softvérových firmách primárne potrebné hľadať riešenia mimo Slovenska, ak aj Slovensko ponúka zaujímavé možnosti na daňovú optimalizáciu. 

Všetci v nejakej miere vieme, že legálna daňová optimalizácia má svoje hranice. Ja sa v rámci svojej právnej praxe daňového právnika snažím tieto hranice už niekoľko rokov definovať a ak sa dá, aj zadefinovať. Ekonomický život je extrémne rozmanitý a ako píšem v tomto svojom blogu ku kauze KTAG Andreja Kisku, tú hranicu nie je možné, žiaľ, vždy spoľahlivo identifikovať. Tak, či onak, dane a odvody sú náklad ako každý iný a rovnako ako keď majiteľ ušetrí napríklad na nákladoch na vzdelávanie zamestnancov, toto opatrenie môže mať pozitívne ako aj negatívne konsekvencie. Tak isto je to aj s daňami. Treba sa zbaviť tých daní a odvodov, ktoré nemusíte nevyhnutne platiť. Ak vás táto téma zaujíma, kľudne sa ozvite. 

Blogy od JUDr. Ing. Peter Varga


boks+international+180629-1106.jpg

Aj Slovensko vie byť daňovým rajom!



billing-bureaucracy-cop-33596.jpg

Naozaj spáchal Andrej Kiska ako konateľ KTAG trestný čin? Daňovo - právna analýza

Určiť či je konkrétna daňová optimalizácia legálna alebo môže byť sankcionovaná ako...


uber.jpg

Podniká UBER na Slovensku legálne? Právny a daňový pohľad do kuchyne UBER

Slovensko je asi príliš moderná krajina na to, aby tu mladý človek nepoznal UBER. Platforma,...



Daňová porada online

Ak máte nejakú otázku k daniam, kľudne sa opýtajte

Telefónne číslo: +421 918 953 897

Email: peter.varga@highgate.sk